Materiál k videu

Šelma vystupujúca z mora
(Zj 13, 1-10)

Dvanásta kapitola predstavila veľký spor medzi diablom a Bohom, ktorý začal v nebesiach a pre­sunul sa na našu zem. Keďže diablovi sa nepodarilo zabiť Mesiáša, rozhodol sa zničiť „os­tatok“ Božieho ľudu. Trinásta kapitola opisuje dve hlavné zbrane, resp. spojencov, ktorých dia­bol použije na odstránenie ľudu majúceho „trpezlivosť a vieru svätých“. Tou prvou je šel­ma vystupujúca z mora.

„A videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala sedem hláv a desať rohov a na svo­jich rohoch mala desať diadémov a na svojich hlavách mená rúhania. A šelma, ktorú som vi­del, bola podobná pardovi, a jej nohy boly jako nohy medveďa a jej ústa ako ústa ľva. A drak jej dal svoju moc i svoj trón i veľkú právomoc. A videl som jednu z jej hláv ako do­ťa­tú na smrť, ale jej smrteľná rana bola uzdravená. A divila sa tomu celá zem hľadiac za šel­mou. A klaňali sa drakovi, ktorý dal šelme takú moc, a klaňali sa i šelme a hovorili: Kto je podobný šelme, a kto môže bojovať s ňou?! A boly jej dané ústa, ktoré hovorili veľké veci a rúhania, a bola jej daná moc, aby trvala štyridsaťdva mesiacov. A otvorila svoje ústa rú­hať sa proti Bohu, rúhať sa jeho menu a jeho stánu i tým, ktorí stánia na nebi. A dalo sa jej, aby bojovala so svätými a premohla ich. A dala sa jej moc nad každým pokolením a nad kaž­dým ľudom i jazykom i národom. A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, kto­rých mená nie sú napísané v knihe života Baránka, zabitého od založenia sveta. Ak má niek­to uši, nech počuje! Ak vedie niekto do zajatia, pôjde do zajatia; ak zabije niekto me­čom, musí byť zabitý mečom. Tu je trpezlivosť a viera svätých.” (Zj 13,10)

Kapitola mnohými výrazmi opisuje šelmu, čo nám len napomôže k správnemu výkladu. Roz­deľme si opis na tri časti:

1. Miesto jej vzniku;
2. Odkazy na prorockú knihu Daniel;
3. Odkazy na službu a život Ježiša Krista.

1. „A videl som vystupovať z mora šelmu“
   1. More v bibl. proroctvách predstavuje národy búracie sa proti Bohu a útočiace na Boží ľud.
   2. Drak vystupujúci z vody symbolizoval v mysliach obyvateľov starovekého stredného vý­chodu sily vzdorujúce proti Bohu.
   3. Jánovi súčasníci v nej vidia zo západu, teda od Stredozemného mora, do Malej Ázie a Pa­lestíny, prichádzajúcu rímsku nadvládu, ktorej moc vystupovala z vody vzhľadom na geografické umiestnenie Ríma.
   4. „Z mora“ sa každý rok na jar vynoril prokonzul, ktorý priplával z Ríma.
   5. Dokonca v štvrtej knihe Ezdrášovej je Rím predstavený ako zviera vystupujúce z mora.

=> Takýto malý historický exkurz nám odhalí ako tomuto proroctvu rozumela kresťanská cir­kev, či samotný Ján. Mal na mysli Rímsku moc vraždiacu kresťanstvo, z ktorej pov­sta­ne nový systém.

2. „ktorá mala sedem hláv a desať rohov a na svojich rohoch mala desať diadémov a na svo­jich hlavách mená rúhania. A šelma, ktorú som videl, bola podobná pardovi, a jej nohy boly jako nohy medveďa a jej ústa ako ústa ľva...A boly jej dané ústa, ktoré hovorili veľké ve­ci a rúhania, a bola jej daná moc, aby trvala štyridsaťdva mesiacov.“

Ján používa výrazy z prorockej knihy Daniel. V siedmej kapitole čítame o štyroch zvie­ra­tách predstavujúcich svetové ríše:

• lev (Babylon),
• medveď (Médo-perzské kráľovstvo),
• leopard (Grécko),
• hrozné zviera (Rímska ríša – pohanský Rím),
• malý roh pochádzajúci zo 4. zvieraťa (pápežský Rím).

To, čo nás ale zasiahne je, že Ján používa na opis šelmy vystupujúcej z mora opis štvrtého zvie­raťa, ale i opis malého rohu. Dôvod je zjavný: šelma vystupujúca z mora má svoj prvotný pô­vod v Rímskej ríši, ale prechádza historickým vývojom a transformuje sa do novej po­li­tic­ko-náboženskej podoby tzv. malého rohu, preto majú rovnaké prvky:

• ich moc trvá 42 mesiacov;
• ich slová sú pyšné a rúhavé;
• vedú vojnu proti svätým.

„Sedem hláv“ je odkaz na mnohotvárnosť. Číslo predstavuje dokonalosť. V tomto prípade to však nie je odkaz na dokonalú múdrosť „koľko hláv toľko rozumu“, skôr na dokonalú pre­tvár­ku, farizejstvo, mnohotvárnosť, s ktorou šelma zvedie národy.

Aj napriek tomu, že ich je tak veľa, predstavujú jednu šelmu. Je to opis organizačnej štruk­tú­ry na vysokej úrovni, ktorá má svoje chápadlá/riadiace jednotky všade, dokonca aj na mies­tach, kde by to nikto nečakal a aj napriek tomu je jednotná vo svojom konaní a plánoch.

=> z opisu vyplýva, že sa jedná o organizačne prepracovaný systém, ktorý aj napriek svojej roz­manitosti dokáže fungovať jednotne, pričom jeho pôvod pochádza z Rímskeho impéria.

3. Dokonca i keby sme nepoznali prorockú knihu Daniel a jej výklad, tak v konaní šelmy a jej opisu sú odkazy na osobu a službu Ježiša Krista, ktorého sa snaží nahradiť a snaží sa taktiež zaujať jeho mies­to v pláne spásy človeka.

• Kristus začal svoju verejnú službu krstom, rovnako i šelma prichádza na scénu dejín z vo­dy (Luk 3,21-23 a Zj 13,1);
• Ježiš verejne vyznával, že odráža podobu, charakter svojho Otca. Rovnako i šelma z mo­ra dostala charakter vlády svojho „otca“ diabla (J 14,9 a Zj 12,3 13,1);
• Ježišova služba trvala 3,5 roka rovnako ako doba panovania šelmy;
• Ježiš bol zabitý a vzkriesený, i šelma dostala smrteľnú ranu a bola uzdravená;
• Ježiš bol po vzkriesení uctievaný, šelma je po uzdravení taktiež uctievaná;
• Cieľom Ježišovho záchranného úsilia je „každý národ, kmeň, jazyk a ľud“ (Zj 5,9; 10,11; 14,6), šelma chce zviesť „každý národ...“ (Zj 13,7; por. 17,15);

=> šelma je teda náboženskou organizáciou, ktorá sa snaží nahradiť Krista ako predmet uc­tie­vania, či ako Spasiteľa. Smutné je, že sa jej to u väčšiny i podarí (Zj 13,8).

„A otvorila svoje ústa rúhať sa proti Bohu, rúhať sa jeho menu a jeho stánu i tým, ktorí stá­nia na nebi.“

Význam toho, čo môžu byť „mená rúhania“ a čím sa vlastne môže rúhať, nám odhaľujú dva biblické texty (Mk 2,5-7 a Jn 10,30-33), podľa ktorých je rúhanie to, ak sa smrteľná bytosť po­va­žuje za Boha, privlastňuje si právo, výsady patriace výlučne Bohu a svoje konanie ozna­čuje za Božské. Pozrime sa na citát o pápežskej neomylnosti z dokumentu Lumen Gentium z II. Vatikánskeho koncilu, ktorý bol jedným z najdôležitejších v histórii RKC1:

„Túto neomylnosť má na základe svojho úradu rímsky veľkňaz, hlava kolégia biskupov, keď ako najvyšší pastier a učiteľ všetkých veriacich v Krista, posilňujúci svojich bratov vo vie­re (porov. Lk 22, 32), s definitívnou platnosťou vyhlasuje učenie týkajúce sa viery alebo mravov. Preto sa jeho definície právom označujú za nepozmeniteľné samy osebe, a nie vďaka sú­hlasu Cirkvi, keďže pápež ich vynáša pod vedením Ducha Svätého, ktorý mu bol prisľúbený v osobe svätého Petra, a tak nepotrebujú potvrdenie od nikoho iného ani nepripúšťajú odvo­la­nie na inú inštanciu. Lebo vtedy rímsky veľkňaz nevynáša výrok ako súkromná osoba, ale vy­kladá alebo bráni katolícke učenie ako najvyšší učiteľ všeobecnej Cirkvi, osobitne vy­zna­če­ný charizmou neomylnosti samej Cirkvi.”

Žiaľ z omylov, intríg, vzájomne si odporujúcich výrokov rôznych pápežov vidíme, že aj keď sa mohli mnohými vecami chváliť, no neomylnosť to rozhodne byť nemohla.

„A videl som jednu z jej hláv ako doťatú na smrť, ale jej smrteľná rana bola uzdravená. A divila sa tomu celá zem hľadiac za šelmou.“

Smrteľná rana bola zosadenie pápeža a zánik cirkevného štátu r. 1798, kedy prišlo k ob­sa­de­niu Ríma. Pápež bol deportovaný do Sieny a Napoleon vyhlásil Večné mesto za súčasť svo­jej ríše ako tzv. „sesterskú rímsku republiku“. Pápežský štát bol vlastne zrušený. K obnove te­da „uzdraveniu smrteľnej rany” prišlo vďaka lateránskej zmluve v r. 1929 medzi pápežom a ta­lianskou fašistickou vládou. Jednalo sa o súbor zmlúv, ktoré riešili nezávislosť Va­ti­kán­skeho štátu, dominantné postavenie RKC ako jediného štátneho náboženstva a finančné od­škod­né zo strany štátu. Bola to skutočne udalosť, pri ktorej „sa divila tomu celá zem“. Veď sys­tém, s ktorým RKC uzatvorila zmluvu a vstúpila do právneho spojenia, bol fašistický. Zmlu­vy podpísal kardinál Pietro Gasparri a Benito Mussolini, fašistický diktátor v Taliansku.

„Ak má niekto uši, nech počuje! Ak vedie niekto do zajatia, pôjde do zajatia; ak zabije niekto mečom, musí byť zabitý mečom. Tu je trpezlivosť a viera svätých.“

Niekedy máme pocit, že vláda zla sa dá zlomiť a môže zavládnuť 1000 ročné kráľovstvo už tu na zemi. Žiaľ táto planéta ide do bludu, ktorému uverí každý koho meno nie je napísané v knihe života. Dobrou správou je, že šelma, ktorá do bludu zvedie celý svet, je podrobená Bo­žej zvrchovanej moci a vôli. Diabol môže skrze ňu pracovať len obmedzený čas a len do tej miery, akú ustanovil Hospodin, potom na ňu zabudne celý svet. Nech trpezlivosť a viera zasľúbená svätým nám pomôžu vyčkať tento prichádzajúci čas satanskej nadvlády.